Jdi na obsah Jdi na menu
 


Horská chatka plukovníka Johna Doea

23. 2. 2008
"Tony, nechaj ma na pokoji," zamrmlala Kate Toddová, keď zacítila nejaké škrabkanie na chrbte.
“Nenechám, musíš vstávať,” niekto odpovedal na jej slová a to ju dokonale prebudilo. Vyskočila z postele celá obalená do prikrývky a pozrela sa smerom k tomu hlasu.
“Tony!! Čo tu robíš??” vykríkla celá zdesená, keď na druhej strane svojej postele uvidela svojho kolegu z práce.
“No pardon, veď si ma práve pred chvíľou upozornila, aby som ťa prestal škrabať!” naoko sa na ňu odul a skrížil ruky na svojej nahej hrudi.
Kate očervenela ešte viac, ak sa to teda vôbec dalo, a uhla mu pohľadom. “Tony je môj pes. A jeho meno absolútne nesúvisí s tým tvojim, má už šesť rokov,” dodala, keď uvidela jeho samoľúby úškrn. “A teraz mi konečne odpovedz: čo tu, dopekla, ROBÍŠ?!?!”
“Kate, urazím sa,” znovu sa uškrnul, ale keď uvidel jej pološialený výraz, úsmev mu zamrzol. “Včera, pamätáš? Skončili sme prípad, Gibbs nás pustil domov a ja som ti pomáhal zapíjať sklamanú lásku...”
Odrazu sa jej vybavil Quimbyho bar a ako ju potom Tony viezol s taxíkom domov, ako ho vpustila dnu a potom koniec. Ale bolo jej jasné, čo nasledovalo. “Takže ty si využil to, že som bola opitá, a vliezol si mi do postele?! Tony DiNozzo, si mŕtvy!” pohrozila mu so zdvihnutým prstom a poobzerala sa po zemi pre nohavičky alebo iný kus svojho oblečenia, ale videla len Tonyho košeľu, nohavice a spodnú bielizeň. Potom sa pozrela na stoličku, kde si väčšinou odkladala veci, a tam bolo všetko. V duchu sa sama sebe usmiala. Dokonca aj v stave úplnej opitosti mám zmysel pre poriadok, pomyslela si a vzala si veci do kúpeľne spolu s ďalšími, čistými. Poslednýkrát sa otočila na Tonyho. “Keď sa vrátim, nech tu nie si. A ak to spomenieš, HOCIKEDY, nezabudni na to, keď si sa prezliekol za ženu. Mám fotky,” vyhrážala sa mu a jej vyhrážky zabrali.
Tony zbledol a zmizol ako tajné spisy FBI. Teraz sa Kate naozaj usmiala. To s tými fotkami si vymýšľala, ale spravila by hocičo, aby sa o tom nedozvedel Gibbs. A to nie len kvôli pravidlu 12.

Tony našťastie uveril Kateným vyhrážkam a o predošlej noci ani necekol. Popravde si ani on na nič nespomínal, ale domyslel si z kontextu, že spolu asi spali. Kate s tým bola spokojná, naozaj nemala v záujme aby sa to dozvedel šéf. Mala ho rada, nie len ako priateľa alebo kolegu, ale o trošku viac. O pár trošiek a zdalo sa jej, že ani ona nie je jemu úplne ľahostajná, pretože vždy, keď prišla do miestnosti, jeho pohľad zmäkol, keď ona urobí nejakú chybu, skritizuje ju menej, ako keby to bol McGee alebo Tony a jedine jej dovolil raz si odpiť z jeho kávy. To už musí niečo znamenať, pomyslela si, keď ucítila čerstvú kávu a uvidela vrch jeho šedivej hlavy prechádzať okolo jej kóje.
“Dobré ráno,” zakričala na neho spoza svojho stola.
“Nie je až tak dobré,” odvetil mrzuto Gibbs. “Ďalšia mŕtvola. Tentoraz plukovník John Doe.”
“Počkať, keď je to John Doe, ako vieme, že je to plukovník?” ozval sa nechápavo Tony zakiaľ si bral zbraň a odznak zo stola.
“Tony, on sa VOLÁ John Doe,” sucho oznámil Gibbs a už vchádzal do výťahu.
Kate sa zachichotala a Tony sa na ňu pozrel, aby si spomenula na ranné prebudenie. Kateina tvár zrumenela, ale naznačila Tonymu tú vec s fotkami a on od nej odvrátil zrak. Toto všetko pozoroval Gibbs, ale aj keď bol výborný v pozorovaní ľudských charakterov, to, čo bolo medzi Tonym a Kate, nedokázal identifikovať.

Pán plukovník John Doe nevyzeral práve najlepšie. Už tam bol Ducky, aby zobral mŕtvolu, a tá už bola z polovice zabalená vo vreci, ale to jej na šarme príliš nepridalo. Jeho hrudník bol celý roztrhaný a pokrytý zvyškami roztrhanej bielej košele. Oči opustili svoje zvyčajné miesto v jamkách a jeho hlava vyzerala ako oskalpovaná.
“Ako...” chcel sa tradične opýtať Gibbs, no Ducky ho netradične prerušil.
“Pripomína mi to jeden prípad, keď sme sa ešte nepoznali, Jethro. Našli sme zohavené telo v indiánskej rezervácii...”
“Ducky,” jemne mu pohrozil Gibbs a ako vždy sa vtedy vrátil k téme.
“Vieš, bol to naozaj zaujímavý príbeh.” No, teda skoro. “A naozaj sa nám hodil k plukovníkovi Doeovi, ale nechajme to na neskôr. Má mnoho poranení celého tela, od odstránených palcov na nohách po odňatie skalpu. Ale musím podotknúť, že tieto zranenie nastali až po smrti. Pravú príčinu ti nemôžem oznámiť hneď teraz. Ak ti mám povedať pravdu, nemám ani šajnu, čo by toho chudáka mohlo zabiť. A prečo svoje vražedné dielo dotyčný dokončil týmto taktiež netuším. Na to budeš musieť prísť ty, Jethro.”
Ducky sa ešte raz poobzeral po miestnosti. Všade bolo veľa krvi a bolo vidieť pobehujúcich mladších agentov. Tony, Kate aj McGee zbierali dôkazy, fotili a prehrabovali sa v neporiadku.
“Ducky, myslím, že toto je tvoje,” ozval sa McGee a medzi palcom a ukazovákom jemne držal ďalší palec. “Výborne, Timothy, presne toto nám chýbalo. Daj to prosím ťa do vrecka na dôkazy a podaj mi ho. Ďakujem.”

S miestom činu skončili neskoro. Bolo tam toho toľko, že im to trvalo do noci a zostali tam len Kate s Gibbsom. Tony a McGee išli odniesť dôkazy Abby a tá ich určite už niečím zamestnala a tak na to zostali sami.
“Kate,” ozval sa, keď ju uvidel ako v kúte sedí a oči jej klipkajú.
“Nespím!!” vykríkla a rýchlo vyskočila. No keď uvidela únavu a pochopenie v Gibbsových očiach, spustila plecia. “Vlastne áno. Nemohli by sme už odísť? Som neuveriteľne unavená...” opýtala sa ho prosebne a on len pokývol hlavou. Izba bola už takmer prázdna a ostatné už odnesú chlapci z nočnej, tak si s prasknutím stiahol latexové rukavice a strčil si ich do vrecka.
“Poďme.”
Prišli k autu, no to tam nebolo. “Niekto nám ukradol auto,” neveriacky podotkla Kate. Gibbs sa chvíľu nezmohol ani na slovo, no keď sa mu vrátila reč, stálo to za to. “Takže CELÝ DEŇ je tu hŕba policajtov a oni nám UKRADNÚ AUTO?! Dopekla, čo je to za ľudí?? Kto sa mal starať o to, aby sa tomu nič nestalo?? Boli tam dôkazy! A ako sa teraz dostaneme domov?! Na tomto Bohom zabudnutom mieste nie je signál! Dopekla, však sme federálni agenti!" rozčuľoval sa, keď na líci zacítil kvapku. O chvíľu sa už poriadne rozpršalo a oni sa museli skryť v lesnej chatke mŕtveho plukovníka.
Okrem obývačky, miesta činu, tam bola len kuchyňa a ďalšia izba na poschodí. "Vyzerá to tak, že tu budeme musieť prespať," povedal už miernejšie Gibbs keď uvidel širokú posteľ, ohnisko a dve kreslá pred ním v spálni.
"Keby sme tu neboli uväznení, bolo by to romantické," podotkla Kate a prešla k jednému z kresiel. Zblízka si obzerala krb a Gibbs si zatiaľ obzeral ju. Jej dlhé nohy v krátkej sukni a na vysokých podpätkoch, štíhly trup a peknú tvár, ktorú videl z profilu. Áno, už dlho jej chcel povedať, ako VEĽMI sa mu páči, ale vždy, keď si myslel, že to už zvládne, prerušil ich vzájomnú dôvernú chvíľu niekto nežiadaný. Ale teraz, keď tu nikto nie je...
"Gibbs?" prerušila Kate jeho myšlienky na ňu.
"Áno?"
"Ja..."
Podišiel k nej bližšie. "Prosím, nehovorte to..." zašepol, ale ona to nemohla ďalej tajiť. "Milujem vás," vyhŕklo jej skôr, ako tomu mohol hocikto zabrániť.
Gibbs sa od nej odvrátil a prešiel si rukou po strieborných vlasoch. "Ani vy mi nie ste ľahostajná, ale som váš šéf a okrem toho by som mohol byť vašim otcom a som..." pozrel na ňu a uvidel jej zvesené plecia a rozstrapatené vlasy a všetky výhovorky sa rozplynuli v hmle. "Kašlať na to," povedal si a pobozkal ju.

Bol to dlhý a intenzívny bozk a možno by prerástol aj do niečoho viac, keby ich nevyrušili reflektory nejakého auta.
"Kto je to?"
"Žeby si na nás spomenuli a poslali po nás hliadku, keď sme sa dlho nevracali?" nádejala sa Kate, no Gibbs to rýchlo zavrhol.
"Poznáte Vrah sa vždy vráti na miesto činu? Tak toto je podľa mňa ten prípad. Rýchlo sa skryme, asi nás ešte nevideli."
Poobzeral sa po miestnosti, no okrem miesta pod posteľou tam nebol žiadny úkryt. Rýchlo tam strčil Kate a on sa tam vsunul za ňou. Bolo to v poslednej chvíli, pretože len čo jeho noha zmizla za zvyškom celého tela, dvere sa otvorili. Drahé polotopánky, pravdepodobne talianske, z teľacej kože a poriadne vyleštené, sa prechádzali po miestnosti. Očividne niečo hľadali a asi to nenašli, pretože hlas nad nimi povedal niečo po rusky a vedľa drahých talianskych polotopánok so spodkami čiernych oblekových nohavíc s bielymi a červenými prúžkami sa objavili staré roztrhané "addiddasky" a tepláková súprava.
Začal sa rozhovor v ruštine, ale keďže ani jeden nevedel ani slovo po rusky, nič im nerozumeli. Teraz si addiddasky zobrali tú časť, na ktorú videla Kate a polotopánky tú, ktorú videl Gibbs. Začali skackať po podlahe a búchať do stien. Hľadajú skrýšu, prebleslo Gibbsovi hlavou. Mal, samozrejme, pravdu ako vždy, pretože o chvíľu sa polotopánky zastavili nad nejakým miestom na dlážke. Párkrát po nich zaskákali, aby sa presvedčili a naozaj, zvuk práve tohto kúsku znel úplne odlišne ako ostatná dlážky. Polotopánky zavolali na addiddasky a tie preskočili ten kus, čo ich delil, dvomi skokmi. Pritom sa celá chatka zachvela a Gibbs mal predstavu o tom, na čo polotopánky potrebujú addiddasky. Tie sa postavili na presné miesto, na ktoré ukázali polotopánky a drevené dosky pod jeho váhou zapraskali. Bolo počuť šťastný smiech, no nie smiech veľkého hulváta, ale distingvovaný, tichý smiech vychovaného človeka.
Takže to už našli, pomyslel si Gibbs a rozmýšľal, čo by to len mohlo byť. Smiech ale ustal a odrazu bolo počuť šťuknutie poistky na zbrani.
"Vylezte spod tej postele, prosím vás," povedal dokonalou angličtinou bez jediného náznaku ruského či iného prízvuku. "Keď nevyleziete, tuto môj priateľ posteľ rozstrieľa na kúsky.  Pochybujem, že by ste to prežili."
Kate sa pozrela na Gibbsa. Ten len prikývol a obaja s rukami nad hlavou vyliezli. Chceli sa postaviť, ale keď na temenách zacítili chladný kov ústia zbrane, rozmysleli si to.
"Čo chcete?" spýtal sa Gibbs bez náznaku strachu v hlase. Znovu zaznel tichý smiech polotopánok a tie znovu povedali niečo po rusky addiddaskám. Tie odtrhli dosky nad tajným priečinkom, zobrali nejaký kufrík a odišli.
“Agent Gibbs, agentka Toddová, prepáčte tie nepríjemnosti,” na ich prekvapenie sa znovu ozvali polotopánky a bolo počuť zaisťovanie pištole. Polotopánky ich obehli a pomohli Kate normálne sa postaviť.
“Kto, dopekla, ste?!” vyhŕklo Gibbsovi a obzrel si Kate či jej niečo nie je.
“Dobrý deň,” pozdravil sa chlapík s miernymi fúzikmi v značkovom kabáte a s klobúkom. “Dozvedel som sa, že ste sa ešte nevrátili a tak som sa sám ponúkol, že pôjdem po to, čo tu mal plukovník Doe schované. Nechcite vedieť, čo. Nebudem vám nič vysvetľovať, ale ten kufrík si zoberiem, ak dovolíte. Je to malá cena za váš život," dokončil a otočil sa na odchod. "A aby som nezabudol," vytiahol zbraň a dvakrát strelil do podlahy vedľa nich.
“Počkajte. Kto ste?” vyzvedal Gibbs, no chlapík len odkráčal preč.

“Čo do pekla to malo znamenať?”
“Upokojte sa. Teraz s tým nič nezmôžeme, ale ráno môžeme vyjsť na kopec, možno tam bude signál.”
“To sa vám ľahko povie, upokojte sa.”
“Gibbs?”
“Áno?”
“Ja neviem, či by som mala, ale...”
“Počúvam vás.”
“Ale nič, nechajte to na pokoji,” dokončila smutným hlasom Kate a pozrela sa von oknom.
“A Kate, ohľadom toho bozku...”
“Áno?” spýtala sa s nádejou v hlase, ale Gibbsove dokončenie ju sklamalo. “Nehovorte o tom Tonymu. Prosím.”
“Áno, samozrejme.”
“Nie že by to pre mňa nič neznamenalo, no..”
“Prosím, prestaňte s tým,” už sa rozčúlila Kate, pretože jej začínalo liezť na nervy to skákanie jej nálady. Hoci jej bola zima, dlane sa jej potili a srdce jej búšilo ako o život.
“S čím?” nechápal Gibbs, čo ju priviedlo do ešte väčšej zúrivosti.
“Viete, ten bozk... Tvárite sa, akoby to nič nebolo, ale je mi jasné, že to niečo znamenalo pre nás pre oboch, ale vy sa tvárite, že nič. Vlastne nie, raz sa tvárite, že ani neviete, o čom hovoríte a potom mi dáte nádej, že chcete aj niečo viac. Potom zase svojou ďalšou vetou vyvrátite tú pred tým a mňa to už naozaj hnevá a...” nestihla dokončiť, pretože ju Gibbs prerušil ďalším bozkom. “A pozrite, teraz ste mi dali pusu len pre to, aby som prestala rozprávať,” to, čo urobil, ju očividne vyviedlo z miery, “a mne to vôbec nevadilo. Tak mi ale povedzte, na čom stojím? Pretože ja t...” ďalší bozk, za ktorým nasledoval ďalší a ďalší a ďalší, až Kate prestalo byť zima aj vnútorne a celú ju to rozohrialo.
Bolo jej až tak horúco, že si musela dať dole všetko oblečenie vrátane spodnej bielizne. Ani to nejako extra nepomohlo, a tak skúsila dať veci dole aj Gibbsovi. To bolo už lepšie. Padli do studených prikrývok. Ešte lepšie, ale teraz jej začínalo byť už skoro zima. Skúsila Gibbsovi pomôcť zohriať ju. Znovu ju bozkával a pri tom si hľadal cestu bližšie k nej. Keď našiel aj ju, bolo počuť jemný vzdych vychádzajúci z Katených úst. O chvíľu bolo počuť ďalšie tri a nakoniec aj nie až tak jemný vzdych, ktorý sa vydrel z úst striebrovlasého chlapíka, ktorý si práve ľahínal vedľa nej.
Dýchali zhlboka, vstrebávajú čo najviac kyslíka aj cez pokožku mokrú od potu.
“Kate, urobili sme strašnú vec.”
“Naozaj si to myslíte? Takže... Bolo to až tak zlé?”
“Nemyslím na to, to bolo úžasné. Ale kontaminovali sme miesto činu,” povedal Gibbs vecným tónom a obaja sa začali šúlať od rehotu.

Ráno. Slnko. Svetlo. Vtáci. Kolesá auta. Päť vecí, ktoré si uvedomila Kate len čo sa zobudila. Vstala, lepši povedané posadila sa na posteli a otvorila oči. Ležala nahá a sama na posteli na miest činu. To boli ďalšie tri veci, ktoré si uvedomila, kým nezapočula hlasy. Potom ich zavrhla niekde do pozadia svojej mysle, pretože počula svoje meno.
“Agentka Toddová? Agent Gibbs?” kričali tie hlasy. Pravdepodobne nás hľadajú, pomyslela si. Potom znovu dôrazne zaklopkala na jej vedomie myšlienka vlastnej nahoty. Neochotne ju vpustila dnu a rozhodla sa, že ju rýchlo vystrnadí tým, že sa oblečie. Teraz už odišla a Kate odľahlo, ako keby odišla veľmi nepríjemná teta z posedenia pri čaji.
Oblečená našťastie vo svojich veciach, pretože iné tam ani neboli, zišla dole pozrieť sa na toho hnusáka, čo jej prerušil spánok. “Dobré ráno,” pozdravila ich zdvorilo, pretože tam boli až dvaja uniformovaní policajti, ale s uštipačným tónom poriadne skrytým pod pretvárkou slušnosti.
“Konečne sme vás našli,” usmial sa na ňu pekný policajt a ona mu ten úsmev vrátila, aj keď by si človek, čo ju dobre pozná, všimol jeho nevšednosť. Aj do neho totiž vložila uštipačnosť, ale iba toľko, aby jej to jej vychovanie dovolilo.
“To vám ale trvalo,” odpovedala mu a teraz tú uštipačnosť započul aj pekný policajt, čo ju vôbec nepoznal. Započul to aj ten druhý, krpatý, tlstý, plešatý a... teraz si neviem spomenúť na štvrté slovo, ktoré by ho mohlo charakterizovať. Popravde, započul by to aj hluchý, a preto to počul aj on.
“Tak pardon, slečinka, vy môžete byť rada, že sme vôbec tu,” nadul sa ešte viac. Nepríjemný, to je to slovo, ktoré som hľadala, keď som rozmýšľala nad jeho charakteristikou.
Pokrčila plecami. “Odíďte, keď chcete. A prečo ste vlastne tu?” obrátila svoju pozornosť znova na pekného policajta. Na neho je aspoň pekný pohľad.
“Poslali nás sem z NCIS,” povedal medovým hlasom a znovu sa na ňu usmial. “Úplne na vás zabudli, odišli spolu s autom a spomenuli si na vás až ráno. Volalo nám nejaké vystrašené dievča. ,Sú tam niekde Kate a Gibbs? Povedzte!!´ rozčuľovala sa, keď som jej nič nehovoril. ,Choďte sa pozrieť na miesto činu. Rýchlo!! Ak sa im niečo stalo, zabijem Tonyho!´ a keďže som nechcel, aby sa tomu Tonymu niečo stalo, radšej som vytiahol tuto Jima a šli sme sem. Naozaj znela, akoby ho chcela zabiť,” znovu sa pousmial a poobzeral sa dookola. “A agent Gibbs?”
“Áno?” opýtal sa Gibbs, len čo vliezol do vnútra.
“Abby im volala aby nás išli nájsť,” oznámila mu v skratke Kate. Mohlo sa totiž veľmi ľahko stať, že by pekný policajt všetko opakoval ešte raz a mala pocit, že Gibbs by ho nemohol počúvať tak dlho. “A auto neukradli, Tony ho zobral a zabudol vrátiť.”
“Ja ho zabijem,” precedil cez zuby.
“Abby vás už pravdepodobne predbehla.”
“Takže teraz vás poprosím, aby ste nás odviezli do Washingtonu. Ak to neurobíte, donútim vás k tomu a verte, že potom na vás nebude pekný pohľad,” zavrčal, pretože ešte nemal ani miligram kofeínu a začínal mať abstinenčný symptóm. Vyzeral veľmi zúrivo, asi ako keď mu chce Fornel vyfúknuť prípad, a keďže pred jeho pohľadom ustúpi aj vycvičený agent CIA, uniformovaní policajti nemali ani šancu.
“Dobre,” súhlasil s prestrašeným hlasom nepríjemný policajt Jim. “Andy, poďme. Chceš šoférovať?” Pekný policajt Andy pokrčil plecami a tak mu kľúče letiace smerom na neho od nepríjemného policajta Jima tresli do nosa.

“Anthony DiNozzo, kde si?!” ozývalo sa všetkými kanceláriami NCIS len čo vstúpil Gibbs do vnútra. Našťastie mal v sebe dve kávy a tretiu pomaly dopíjal, a preto sa budova nezrútila, ale aj tak sa steny pekne zatriasli od strachu. Bolo to počuť aj do laboratória k Abby a tá už vybehla z výťahu pripravená vystískať z obidvoch dušu.
“Abby, kde je?” zastavil ju Gibbs, kým z neho stihla urobiť to čo z Kate. Čiže mierne vyfučaný balónik.
“Tony? Keby sa tu ukázal, je mŕtvy! Len mi ráno zavolal, či ste prišli naspäť. Odpovedala som mu samozrejme nie. Jeho “oou” ma utvrdilo, že znovu urobil nejakú hovadinu. Keď som sa ho opýtala, čo sa stalo, chvíľu zatĺkal ale potom sa priznal k tomu s tým autom. Že vraj ti skúšal volať, ale ty si to nezdvíhal. Zavolala som teda tomu milému policajtovi.”
“Myslíš Andyho?” prerušila ju Kate, pretože chcela skúsiť silu svojho hlasu. Nebolo to ešte ono, ale už sa to mierne približovalo k normálu.
“Takže Andy? A máš aj číslo?” vyzvedala Abby a úplne zabudla na nervózneho Gibbsa, ktorý nemal kávu. Na takto nebezpečné situácie by sa nemalo zabúdať. Abby možno urobila osudnú chybu.
“Vlastne áno,” priznala sa Kate, keďže aj ona zabudla na Gibbsa. Keby nie, určite by sa pred ním nepriznala.
“Naozaj, Kate?” precedil Gibbs cez silno stisnuté zuby. Najskôr ho nahnevalo, že Tony zobral auto a nechal ich napospas divočine. Dosť to síce zlepšila noc s Kate, ale aj tak. Potom ho naštvala ignorácia Abby, ale to sa tiež ešte dalo prežiť. No keď počul, že si Kate zobrala číslo “Andyho”, poriadne ho to dekonšternovalo.
“No tak, Gibbs. Svet sa netočí len okolo teba. A Kate nemá nárok na šťastie?” pustila sa do neho Abby. “Ty si si to svoje už užil.”
“Ako to myslíš?”
“No predsa si bol trikrát ženatý!”
“Naozaj si myslíš, že to bolo šťastie, Abby?”
“Nóóó, pozri, keby si nebol zamilovaný, asi by si sa neženil, nie?”
“Nie, bolo to len chvíľkové poblúznenie ženou, ktorá bola dobrá v posteli,” priznal sa.
“Takže, Kate, čo budeš teraz robiť?” otočila sa naspäť k človeku, o ktorom si myslela, že je aspoň trochu normálny. Keď sa jej jej idol Gibbs totiž priznal, že si zobral tri ženy len kvôli tomu, že boli dobré v posteli, skoro všetky jej ideály sa stratili. Zostal jej už len jediný: že sa Kate nezaľúbi do Tonyho alebo že sa s ním nevyspí, je na to totiž príliš dobre vychovaná. Bohužiaľ sa mýlila aj v tomto, ale ešte o tom našťastie nevedela. Stane sa ešte dosť zvratov, kým sa to dozvie.
“Neviem, asi sa mu ale neozvem,” povedala dosť nahlas, aby to počul aj Gibbs ktorý vyzeral myšlienkami trochu mimo. Samozrejme to počul, ale nanešťastie počul aj slová, ktorými vetu dokončila. “Je na mňa príliš mladý.”
Kate došlo na um, že Gibbs je asi dvakrát starší od nej, až príliš neskoro aby sa dalo zvrátiť, čo povedala. Jej ruka sa automaticky zdvihla k jej ústam. Jej líca očerveneli. To už Abby nemohlo ujsť. Keď k tomu pridala aj Gibbsov pohľad no blba a ešte stisnutejšie pery, dala si dvestotridsaťosem a dvestošesťdesiatdva dokopy.
“Päťsto,” povedala a obaja sa na ňu pozreli. “Teda panebože!” aj jej ruka vyletela hore a pridala sa ku Kateinej, ktorá stále trčala pri ústach. Samozrejme Abbyna ruka bola pri Abbynich ústach a Kateina pri Kateiných. “Takže preto teraz nie si v Tonyho byte a neškrtíš ho holými rukami!!” pozrela na Gibbsa. Očervenel. “A Kate, preto teraz nie si tam, kde by mal byť Gibbs a nepomáhaš mu s tým, čo by mal robiť!” Rýchlo vyfúkla ostatok vzduchu, čo jej zostal v pľúcach a sadla si na stoličku.
“Tomu neverím. Ale dobre. Aj keď tomu neverím. Takže si to ujasnime. Vy dvaja sa teraz dáte dokopy?” pozrela hore ku nim. Každý sa pozrel iným smerom.

Našťastie to bola Kate, ktorá sa pozrela smerom k výťahu. Keby to bol Gibbs, dostal by sa do väzenia, pretože by ihneď zastrelil Tonyho, ktorý práve vychádzal z výťahu. Kate pri sebe našťastie nemala zbraň, aj keď už siahala na pás, kde zvyčajne býva.
“Tony, si MŔTVY!!!” zakričala a pohla sa za ním. Keď ho nemohla zastreliť, aspoň ho mohla zaškrtiť holými rukami. Gibbs sa taktiež otočil smerom k výťahu. Jeho krvný tlak sa zvýšil zo stotridsať na deväťdesiat na dvesto na stodvadsať a tep z osemdesiatpäť na asi stopäťdesiat. No bol ticho. Siahol si za pás po zbraň. Nebola tam. Stále bol ticho a nehýbal sa. A aj to len preto, lebo ho Abby držala.
“Upokoj sa!” kričali Tony a Abby, ale nikto ich nepočúval. Teda nie tí, čo mali. Kate sa stále blížila k nemu. Nie že by išla slimačím tempom, ale oddeľovalo ich dosť stolov. Gibbs sa stále chcel vytrhnúť Abby.
Tony skočil do výťahu, ktorý sa za ním znovu otvoril. Nanešťastie skočil rovno do náručia červenovlasej ženy. Jej káva sa vyliala, jej kabelka padla a rozsypala sa po celej hale. Prečo do pekla robia všetku kozmetiku v tvare valca? Tonyho to veľmi nepekne zastavilo a Kate ho stihla chytiť za krk kým stihol ujsť do bezpečia.
“Tony, si mŕtvy!” vykríkla Kate
“Jethro nebude veľmi nadšený, že ste mu vyliali kávu,” poznamenala červenovláska.
“Kate, ja som nech.. Počkať, to bola Gibbsova káva?” zmrazil sa Tony spolu s Kate. “A prečo mu nesiete kávu?”
“On vám o mne ešte nerozprával? Som jeho manželka Alice,” usmiala sa na Tonyho a tomu začal tiecť pot po spánkoch.
Obaja pokrútili hlavou. Otvorené ústa im dodávali výraz debilov, ale im to nevadilo, alebo si to skôr neuvedomovali. Keď sa Kate pozrela na Gibbsa, aj ten vyzeral poriadne prekvapený.

“A..Alice,” silene sa usmial. Pozrel sa na Kate, tá sa pozerala na neho.
“Jethro, som rada, že ťa vidím. Včera si neprišiel domov a už som sa začala o teba báť,” usmiala sa na neho a pricapila mu pery na líce. Prázdny papierový pohárik od kávy hodila do koša.
“Čo tu robíš?”
“Chcela som len vedieť, či si v poriadku, priniesť ti kávu a...”
Gibbs ju potiahol na bok, kým vôbec stihla dohovoriť. “Ako dopekla ťa napadlo, že pôjdeš sem?” precedil cez stisnuté pery. Znovu to bol starý Gibbs, chladný a ovládajúci sa.
“Prečo si im o mne nikdy nepovedal?” odvetila mu aj ona chladným hlasom. Obom bolo jasné, že ich všetci počúvajú, aj keď sa tvárili, že nie.
Gibbs jej na jej otázku neodpovedal. Asi by nepochopila, prečo si tak chráni svoje súkromie. No ona si jeho mlčanie vysvetlila inak.
“Chcel si dostať tú peknú tmavovlásku, čo sa vo výťahu bila s Tonym, do postele, však?” vyskočila a znovu nastalo ticho. Gibbs hodil ďalší pohľad a znovu sa všetci otočili ku svojim stolom. Odtiahol Alice trochu ďalej.
“Nie, odkiaľ to máš. Bila sa s Tonym, lebo... ozaj, odkiaľ poznáš Tonyho? Ja som ti o nich nikdy nehovoril,” rozhodol sa prejsť z defenzívy na ofenzívu. Pomohlo to, pretože Alicin odtieň tváre dostal ružový nádych.
“No... Vieš... Ja som len započula jeho meno, keď sa tá tmavovláska na neho vrhla,” usmiala sa, no Gibbsa to nepresvedčilo.
“Vieš, aj Tony hovoril meno tej tmavovlásky. Na to sa nepamätáš?”
“Ty ma vypočúvaš, Jethro?”
“Povieš mi to alebo nie?”
“Nie, nepoviem! Nepamätám si ho!” vykríkla. Znovu rituál s pohľadmi. Vyzerala naozaj nervózne a Gibbs spoznal, ako už z veľa výsluchov, že klame. “Zapamätala som si jeho meno len preto, lebo sa mi páči. To druhé sa mi asi nepáčilo.”
“Kate. Tak sa volá. Smiešne je, že si hovorila o menách Kate a James, keď sme hovorili o dieťati.”
“Odkiaľ poznáš Tonyho?” spýtal sa, keď mu hodnú chvíľu neodpovedala.
Alice bola stále ticho.
“Alice...” ozval sa varovným tónom, aj keď už asi vedel o čo sa jedná.
No Alice stále nič.
“Tony! Poď sem!” zareval. Tony priskočil ako pes na reťazi, no Gibbsovi stačil jediný pohľad na jeho spotené čelo, aby sa na sto percent uistil. “Kedy,” jednoducho sa opýtal.
“Čo ke..”
“Netvárte sa. Tak kedy?” Tony sa už nadychoval, no Gibbs ho prerušil. “A neklam.”
“Asi dva roky dozadu, ale Šéfe, bolo to len raz a ja som NEVEDEL, že je vydatá!! Naozaj!!” priznal sa Tony, aj keď ho Alice dosť nápadne kopala a štuchala pod rebro. “Alice, on je chodiaci detektor lží,” adresoval jej, no zaslúžil si za to len poriadnu facku.
“Mala som veľa milencov a on to ešte nezistil!” odsekla mu a úplne zabudla na manžela stojaceho vedľa nej.
“Teraz to už vie,” poznamenal Gibbs a rýchlym krokom prešiel ku schodom.

Abby ho našla až podvečer, keď sa už tma dostala do okien a kandelábre sa rozsvietili. Sedel pri svojej obľúbenej kaviarni, sedel na schodoch a popíjal pravdepodobne kávu z papierového pohárika. Sadla si vedľa neho a objala ho okolo pliec.
“Vieš, Gibbsík,” oslovila ho zdrobneninou, ktorú smela používať jedine ona, “nemôžeš byť veľmi nahnevaný na Alice preto, lebo ťa podvádzala. Musíš si priznať, že ani ty si nebol veľmi verný.”
“Abby,” vzdychol si a odhodil prázdny pohárik do smetného koša, “bolo to len raz. A okrem toho, ona spala s Tonym. To je akoby som ju ja podvádzal s Tinou.”
“Kto je Ti..”
“To je Alicina kolegyňa z práce, podobný prípad ako Tony. Vieš,” zasmial sa po prvý krát, čo ho Abby našla, “niežeby som nemal príležitosť...”
“Gibbs..” povedala varovne Abby. Nemusela počúvať Gibbsove historky o ženách. Vyzeral síce zúbožene, prebdená noc, manželka a jej vzťah s Tonym ho vyšťavili, ale Abby to nemohla počúvať.
“...ale ja mám Kate naozaj rád,” dokončil na jej potešenie. Vedela, že Kate niečo cíti ku Gibbsovi, a teraz jej bolo jasné, že aj on cíti niečo ku nej. “Vidíš, keď o nej hovoríme, čo je s ňou?”
“Hovorila niečo o tom, že ide domov spíjať sa do nemoty. Tou manželkou si jej zlomil srdce.”
“Musím ísť za ňou,” povedal viac pre seba ako pre Abby a vstal. Zatackal sa a skoro stratil rovnováhu. “Asi ma budeš musieť zaviezť.”
“Poďme,” schmatla kľúčiky, čo jej podával.
“Ako si ma našla?” spýtal sa po chvíli šialenej jazdy. Tak isto jazdil aj on, takže by mu to nemalo vadiť, keby bol triezvy, ale keďže nebol, hádzalo to jeho žalúdkom ako na vode.
“Ako keby som ťa nepoznala.”
“Ale prečo až takto večer?”
“Vieš, poznám ťa trochu menej ako som si myslela,” pripustila a vybrala ďalšiu zákrutu na poslednú chvíľu.

Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn.
Možno ste uhádli, možno nie, ale aj tak to radšej poviem: zvoní vchodový zvonček. A aj poviem u koho doma, ale to asi pochopíte neskôr z kontextu. Ak to teda vôbec niekto bude čítať.
“Už idéém,” zrúkla Kate, ktorá sa práve napchávala vanilkovou zmrzlinou vo svojej kuchyni. Teraz ste mali pochopiť, že je to u Kate doma, ale bohvie. Niekedy sama neviem, čo som napísala. Teda sama tomu nechápem.
Otvorila dvere. Keď uvidela, kto tam je, hneď ich aj zabuchla. “Prosím,” dožadoval sa človek za dverami.
“Som príliš zaneprázdnená, aby som otvorila. Okrem toho, ani nechcem otvoriť. Nechcem sa s nikým rozprávať,” znovu zarevala a vrátila sa k zmrzline.
“Ale prečo?” znovu sa ozval hlas spoza dverí, ale ona neodpovedala.
“Hm, ja neviem, možno kvôli tomu incidentu v NCIS? A tomu, čo sa stalo medzi mnou a chlapíkom, ktorého mám naozaj rada? A vôbec nezáleží na tom, že je ženatý a nepovedal mi to, však?” ironicky poznamenala. Hlas sa zasmial svojim typickým smiechom, ktorý dobre poznala. “Tento náš rozhovor cez dvere ma už začína nudiť. Východ je dole schodmi. Alebo sa dá ísť aj výťahom.”
“Dvere sú na to, aby sa otvárali a zatvárali. Teraz sú zatvorené. Čo takto vyskúšať aj ich prvú funkciu?”
“Ale ja nechcem otvoriť.”
“Je to kvôli mne?”
“Nie, neotvorila by som tie dvere nikomu, len keby horelo.”
“Horí!” zakričal hlas.
“Neverím. Necítim dym.”
“To je tým slabým nosom. No tak, prestaňme sa baviť cez dvere.”
“Nech sa páči, dole schodmi a potom doprava. Tam je východ a obaja budeme mať to, čo chceme: tento rozhovor cez dvere sa skončí.”
“Budem kričať cez okno.”
“To mi je už jedno, jedna hodená papuča od nejakého milého suseda a bude pokoj. Alebo niekto zavolá políciu za rušenie nočného pokoja.”
“Je len šesť.”
“Tak za vandalizmus alebo za hocičo iné. Moji susedia sú starí trpáci.”
“Oni to pravdepodobne počuli.”
“Aj to mi je jedno. Ja chcem jedine POKOJ!!”
“Dvere...”
“...sú na to, aby sa otvárali a zatvárali. Viem, viem. Ale ja teraz skúšam tú druhú funkciu.”
“Ja chcem len podotknúť, že sú pootvorené,” znel hlas mierne prekvapene. Človek za dverami bol už zrazu pred dverami.
“Zavolám políciu,” pohrozila, no ten človek len zatvoril dvere. “Ja nechcem, aby...”
“Ale ja hej. Nemôžem...”
“...ma nechať na pokoji? Jasné, a prečo, dopekla?”
Ten človek sa len usmial. Stále netušíte, kto to je? Žúžoidné.
“Musí byť očividné, prečo,” človek poznamenal a ukázal na ňu. Vyzerala hrozne, staré vyťahané pyžamo a pološialený účes jej nepridával na výzore. Kate očervenela.
“Neviem, prečo na tom, ako vyzerám, tak veľmi záleží,” obránila sa ale človeka, ktorý bol s ňou v byte, to nepresvedčilo. Stále bola totiž červená a každý, kto ju poznal, pochyboval, že by niekedy dokázala byť s niekým takto upravená, keby na tom nebola zle. Potom si to uvedomila aj ona. “Práve preto by tu nemal nikto byť.”
“Ani ja?”
“Nehovorím, že nikto?”
“Čiže nikto.”
“Vôbec nikto.”
“A len kvôli takémuto výzoru by tu nemal nikto byť?”
“Nielen, ale hlavne.”
“Nech sa páči, tam je kúpeľňa. Tam sa upravuje a vykonávajú sa základné fyziologické potreby.”
“Ja viem, na čo je kúpeľňa,” odvrkla.
“Potom tu budem môcť zostať?” spýtal sa ten človek, keď ju uvidel otočiť sa smerom ku kúpeľni.
“To som nepovedala,” otočila sa späť na neho, “ale bude to prijateľnejšie.”
“Dobre, ja tu teda počkám.”

O chvíľu vyšla z kúpeľne, ale Gibbsovi a to zdalo ako večnosť. Áno, bol to práve on, ktorý takto vošiel do jej bytu. Keď ju uvidel, mal chuť ju rovno pobozkať, ale mal pocit, že jej by to trochu vadilo. Chcel jej oznámiť, že už so ženou dávno podali papiere na rozvod, ale pochyboval, že by mu verila.
“Prečo ste tu?” začala Kate, keď už vyšla a vyzerala aspoň trochu ako človek.
“Lebo vás milujem,” oznámil jej Gibbs, akoby to bola samozrejmosť.
“A čo vaša žena?”
“Podali sme papiere na rozvod.”
“Prečo ste mi o tom nepovedali?”
“Verte mi, že som chcel. Naozaj,” dodal, keď sa na neho pozerala dosť skepticky.
“A prečo nie?”
Zasmial sa. “Nedali ste mi príležitosť.”
Aj ona sa zasmiala. “Ak si dobre pamätám, pobozkali ste ma prvý.”
“Je to síce pravda,” pripustil, “ale to vy ste vyrukovali s ´Milujem vás´.”
“Dobre, ale bolo dosť času povedať mi to medzi bozkami,” hľadala nejakú ďalšiu výhovorku, no tie jej už dochádzali.
“Naozaj si to myslíte? Tak mi vyskúšajte povedať niečo teraz,” povedal a začal ju bozkávať. Naozaj sa snažila mu odolať, ale nešlo to.
“Teraz súhlasím,” povedala mierne vyvedená z miery, keď sa Gibbs mierne odtiahol. “Ale teraz choďte. Stále...”
“...mám manželku. Áno, viem, ale idem sa rozvádzať. Žiadosť sme spoločne podali už dávno predtým, ako... nás Tony nechal v horskej chate plukovníka Johna Doea. Neklapalo nám to,” povedal jej a ona vedela, ako to myslí. Ešte si pamätala na ten výrok, čo povedal Abby, keď hovorili o čísle pekného policajta Andyho a o Gibbsovom šťastí. Dúfala, že ju Gibbs nikdy nepožiada o ruku.
****************************************************************

Rozvod Leroya Jethra Gibbsa a Alice Gibbsovej urýchlili. Hlavne preto, lebo Kate sa poznala zo školy s jedným úradníkom a vysvetlila mu situáciu. Do mesiaca bolo všetko vybavené, o pol roka sa už Kate pomaly začala zaokrúhľovať a o rok sa narodilo bábätko.
 “Caroline Gibbsová,” oznámil hrdý otecko len čo bola malá Carrie dosť veľká na to, aby sa mohla ukázať v NCIS. Všetkých nadchlo ako krásne vyzerá.
“Ako dobre, že má Katine vlasy,” neodpustil si Tony a už čakal poriadnu ranu do zátylku, ale Gibbs si to ani nevšimol. Staral sa, aby mali obe jeho lásky dosť pohodlia. Malá Carrie ležala v sedačke a spala, jeho Katie sedela na stoličke a vyzerala úžasne a ostatní sa zhromaždili okolo ich dvoch.
“Nádherné dievčatko,” nadchýnala sa Abby, len čo uvidela jej ružovú tváričku vykúkajúcu z deky. “Má to najlepšie z oboch rodičov,” usmiala sa, len čo uvidela jej nezvyčajne zafarbené oči. Jedno modré, jedno hnedé.
“Kedy bude svadba?” bol zvedavý Tony, pretože Kate mala veľa pekných kamarátok, čo by jej mohli ísť za družičky.
“Nebude.”
“Ale prečo?”
“Abby, vysvetli.”
Vysvetlila to ako na povel, Tonymu, Duckymu aj McGeemu, a oni potom pochopili. Keby si Gibbs vzal Kate, mohli by si všetci myslieť, že je s ňou iba pre jedno.
“Čiže keď ju naozaj ľúbiš,” zhrnul to Tony, “nevezmeš si ju. Ale len čo to začne medzi vami škrípať, požiadaš ju o ruku a bude jasné, že ste skončili.”
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář