Why...
Gibbs sa pozeral ma svoj odraz v zrkadle. Obzeral si šedivé vlasy, vrásky na čele a mierne povolené svaly. Potom zmenil uhoľ pohľadu a tak uvidel z kúpeľne až do spálne. Ležala tam žena, prikrytá prikrývkou a spiaca. Ešte raz pozrel na seba a nemohol uveriť tomu, čo sa stalo.
-Prečo ma konečne nepobozkáte?
-Ako viete, že by som chcel?
-Vidieť vám to na očiach.
Podišiel k nej, sklonil sa, chytil ju do náručia a zacítil jej neveľkú váhu vo svojich rukách. Podlomili sa jej kolená. Ich oči neboli ani dva centimetre od seba. Bolo mu jasné, ako to zistila. Stačilo sa pozrieť do odrazu svojich modrých očí v tých jej hnedých. V tých jej uvidel, že chce to isté, a hlavne pri takejto blízkosti.
-Naozaj si myslíte, že je to dobrý nápad?
-Gibbs- vzdychla, akoby jej liezlo na nervy to neustále zadržiavanie pocitov.
-Áno, Kate?
-Pobozkajte ma konečne,- odvetila mu stále v neuveriteľne krátkej vzdialenosti.
-Ale...
-Nič nehovorte a pobozkajte ma. Alebo ma pustite, ak nechcete a ja si to vymažem zo spomienok, nikdy nepomyslím na túto chvíľu, na to, ako ste ma skoro pobozkali vo výťahu a vy zabudnete na mňa. Nebudete ma pozorovať a ja nebudem takým spôsobom pozorovať vás. Nebudete si ma predstavovať nahú, nebudete na mňa myslieť a ja nebudem myslieť na vás. Vyberte si, teraz.
Pobozkal ju.
Čo iné mal urobiť? Nemohol si predstaviť žiť bez čo i len jediného pohľadu, ktorým sa neubránil celý deň, čo ju videl. Chcel to urobiť dávno a aj keď neznáša ultimáta, toto mu pomohlo.
-Jethro?- oslovila ho tá žena, len čo ho uvidela v kúpeľni.
-Áno, hneď som tam,- zavolal jej naspäť. Spláchol a vybral sa naspäť do postele.
-Na čo si tam myslel? Dúfam, že na mňa.- usmiala sa na neho a on silene naspäť na ňu.
-Samozrejme, Jenny,- odpovedal červenovláske a otočil sa nabok, chrbtom k nej a rozmýšľal nad tým, prečo sa to skončilo takto.